Vrátim sa k pojmu fenomen pravdy (I.):
pravda musí splňovať mnoho atribútov - pravda je vtedy,
keď je v súlade s Božou pravdou (ako ju poznáme z Biblie, hlavne z evanjelia
- z Kristových slov, resp. zo slov apoštola Pavla)...
...pravdu človek hovorí len vtedy, keď ľudskú pravdu (ktorá je vždy
relatívna, ovplyvnená okolnosťami života) dáva do relácie s
Božou/evanjeliovou pravdou, ktorá je absolútna...
...teda ľudská pravda musí byť v súlade s Božou pravdou
(a často ju i "kopírovať"), a túto pravdu treba poznať, dosahuje sa to
čítaním hlavne evanjelia (tu patria texty Mt 5, 3-13/blahoslavenstvá pre
spásu/pre nebo, podmieňujú vstup do Božieho kráľovstva) + Gal 5, 22, 23
(človek pravdy v ovocí Ducha - tu sa hovorí o pravde v medziľudských
vzťahoch)...
...naviac: človek vysloví skutočnú pravdu len vtedy, keď nielen hovorí o
pravde, ale hlavne žije v pravde podľa uvedených textov, - keď pravdu
naplňuje životom (v empatii, v úcte, v láske a milosrdenstve) - inak nie je
človek pravdy, a ani nikto- a ani žiadne spoločenstvo (náboženské i
nenáboženské/sekulárne) nehovorí pravdu…a je aj známe evanjeliové, a
tak i svetské) pravidlo: kto žije v hriechu (hlavne proti Desatoru), nikdy
nemôže povedať, a vôbec hovoriť pravdu - a ani v nej žiť...