Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Morálny život (IV)
prirodzená existencia života je zabezpečená mravným životom človeka, daný všeobecným mravným zákonom Desatora ako aj zákonom lásky - k tomuto je potrebná mravná sila, ktorá je v prirodzenosti, ale má svoj pôvod v Bohu - ide o morálnu čnosť, ktorá zabezpečuje nepoddajnosť v ťažkostiach života a vytrvalosť v úsilí o dobro, posilňuje predsavzatie odolávať pokušeniam a prekonávať ťažkosti v živote...
...čnosť mravnej sily dáva schopnosť premáhať strach, a v konečnom dôsledku aj strach zo smrti, pomáha čeliť rôznym skúškam a prenasledovaniam v živote, robí človeka schopným ísť až tak ďaleko, že sa v prípade mravnej požiadavky zriekne aj vlastného života a obetuje ho na obranu spravodlivej veci - v Písme čítame: „moja sila a chvála je Pán“ (Ž 118,14) .. „vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16,33), teda kresťan získava mravnú silu a konanie skrze Krista, lebo on je jeho Pán, s ktorým prekonáva všetko zlé, a smrť, a raduje sa z dobrého...

Právo na život (III)
...ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od momentu počatia, ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život - to hovorí svetské i Božie právo....
...teda každý vyvolaný potrat je morálne zlo, priamy (chcený) potrat, ako cieľ alebo ako prostriedok, závažne protirečí všeobecnému morálnemu zákonu: "nezabiješ zárodok potratom, ani neusmrtíš novonarodené dieťa!“
...z kresťanskej pozície je Boh Pán života, stvoril život a zveril ľuďom vznešenú úlohu chrániť život, čo sa má uskutočňovať spôsobom dôstojným človeka...život treba teda chrániť s najväčšou starostlivosťou už od počatia; potrat je zločin proti ľudskosti....

Právo na život (II): ...láska k sebe samému je základným princípom morálnosti, je teda oprávnené presadzovať rešpektovanie vlastného práva na život...kto bráni svoj život, nie je vinný z vraždy/zabitia, lebo človek je povinný viac sa starať o svoj život ako o cudzí - avšak aj tu sú mravné kritériá - ak niekto pri obrane svojho života používa väčšie násilie, ako je potrebné, je to mravne nedovolené, a môže byť zodpovedný za porušenie práva na život.. - ak však umiernene odráža násilie, obrana je dovolená v miere, ako vyžaduje ochrana života , má teda robiť všetko, aby ochránil svoj život, ale má sa vždy vyhnúť zabitiu iného...zákaz vraždy/zabitia /v Desatore) neruší právo zneškodniť nespravodlivého útočníka - oprávnená obrana je povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život svoj a iných, alebo za spoločné dobro.....

Právo na život (I): ...občianska spoločnosť i politická moc musia uznávať a rešpektovať neodňateľné práva osoby ...práva človeka nezávisia ani od jednotlivcov, ani od rodičov, a nie sú ani povolením a vlastníctvom spoločnosti a štátu - práva človeka patria k ľudskej prirodzenosti a sú vlastné ľudskej osobe vďaka stvoriteľskému činu, v ktorom má človek svoj pôvod...
...medzi týmito základnými právami treba v tomto ohľade pripomenúť právo na život a telesnú neporušiteľnosť každej ľudskej bytosti od chvíle počatia až po smrť...právo na život je neodňateľné v spoločnosti nikým a ničím...

Visitore lidi sem nechodí protože máš dlouhé příspěvky chce to být rychlý tom co chceš sdělit.
Nikoho nebaví číst víc jak jednu větu maximálně dvě .

Utrpenie človeka (IV.)
utrpenie patrí k najvážnejším problémom, ktoré dávajú ľudský život skúške, - v utrpení človek cíti svoju bezmocnosť, svoje obmedzenie a svoju konečnosť - utrpenie môže viesť i k smrti...vedie často k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy až k zúfalstvu, a dokonca aj k vzbure proti Bohu - ale môže tiež urobiť človeka zrelším, skúsenejším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo je v jeho živote podstatné a nepodstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné..vieme zo skúsenosti, že utrpenie veľmi často vedie k hľadaniu Boha a návrat k nemu, ale aj k protestu proti Bohu, a i k strate Boha - tak sa aj stáva cestou k obráteniu, ale i utuženiu nenávisti proti Bohu, - z Písma vieme, že vo viere je v ňom Božie odpustenie a duchovné uzdravenie, vedúce k vernosti Bohu...utrpenie podľa Písma môže mať aj vykupiteľský význam za hriechy nielen svoje, ale aj iných...

Utrpenie človeka (III)...
1 Kor 2, 9 co oko nevidělo a ucho neslyšelo, co ani člověku na mysl nepřišlo, připravil Bůh těm, kdo ho milují"
…bude to, ako píše ďalej ap. Pavel: Kráľovstvo Boha/Krista, kde zavládne absolútna spravodlivosť, kde nebude pláč, ani bolesť, ani utrpenie, ani žiadna choroba, ani žiaľ, - kde nebude žiadne zlo, ani slzy v oku, kde bude večná radosť z prítomnosti uvedeného spoločenstva a v činnosti, po ktorej spasené túžili za života, ...kde už nebude ani Cirkev, ani viera, ani nádej - tie pominú, ň ale kde bude len láska! ..
všetci biblisti verš 1 Kor 2, 9 jednotne popisujú ako "život v blaženosti", kde už nebudú slzy bolesti na tvári, nebude bolesť, ani strach, ani utrpenie, - ale bude len obrovská radosť v Bohu v Kristovi, pokoj, spravodlivosť, kde a kedy sa uplatnia všetky talenty spasených, ktoré sa nie celkom na zemi uplatnili, alebo nemohli uplatniť vo všetkých oblastiach pozemského života, kde sa splnia všetky priania, ktoré mal človek v živote na zemi, odhalia všetky tajomstvá tohto sveta (i vedy) a Vesmíru, - kde bude "vše ve všem skrze Krista a v Kristovi", kde už nebude smrť, kde smrteľné pominie, a stane sa nesmrteľným, kde bude len láska - viera a nádej už nebudú, lebo v živote na zemi pozemskou smrťou pominuli...

Utrpenie človeka (II.)
Človek nezomrie, tak ako chce - nevyhne sa pred smrťou bolesti a utrpeniu - utrpenie je veľký dar od Boha (niektorí hovoria ako o dare prírody), keď človek v požehnanom/starom veku, po plodnom živote v láske, zomrie bezbolestne v spánku - kresťania sa za to aj modlia - modlia sa "za dobrú smrť", ale vo väčšine pri odchode z pozemského života prirodzeným - stárnutím a zostárnutím (čo je zákon života a smrti), a neprirodzene náhle - choroby, zranenia,... zažíva každý utrpenie...
...v katolíckej viere je postulované, že každé utrpenie je aj "príspevok" do Kristovho utrpenia, trpíme spolu s Kristom, a utrpenie (včetne duchovnej i telesnej bolesti) má očistný charakter pre každého, kto trpí, a je to so zameraním na nebo, - každým utrpením vo viere v Boha sa "skracuje" očistec (utrpením dávame zadosťučinenie za svoje hriechy, - hriech je zlo, je proti spravodlivosti, a to žiada zadosťučinenie Bohu i človeku), a tak utrpenie je vo viere akési "vytrhnutie z pekla" a nasmerovanie na večný život - iste, ťažko je to pochopiť...
záver: Boh nechce bolesť a utrpenie, ono je súčasťou nášho života v pokoji i v hriechu, stárnutia a smrti (ako následok Adamovho hriechu, - hriech je príčinou smrti, smrť je následkom hriechu,ako sa dozvedáme z Biblie) - ale ak prijímame utrpenie v pokore, ak veríme, že utrpenie Boh použije pre našu spásu a spásu aj iných ("rozdelí" utrpenie jedného i pre spásu iných, ktorí neveria v utrpenie ako očistu z hriechov), potom každé utrpenie je znesiteľné - podľa evanjeliovej náuky:...žijeme, trpíme a umierame spolu s Kristom a v Kristovi, aby sme sa s ním raz stretli, ako píše ap. Pavel...je mnoho dôkazov, že ak človek trpí spolu s Kristom, omnoho ľahšie znáša utrpenie...
utrpenie človeka vo viere odmieta samovraždu, odmieta aj eutanáziu, lebo tým sa zničí a pošpiní kresťanský náhľad viery na utrpenie...