Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Existuje život po smrti? (5): ...dar večného života je zdarma, je ponúknutý každému, má to však podmienku: žiť v tomto svete, ale neprispôsobovať sa (nelipnúť na-) tomuto svetu, ale žiť životom nielen pre seba, ale i pre iných, a robiť to vo viere v Boha v Kristovi, v pokání - platí tu: „kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí večný život, ale hnev Boží zostáva na ňom” (Jn 3, 36)...
....po smrti teda už nebude možnosť robiť pokánie z hriechov, lebo definitívny súd človeka je hneď po jeho telesnej smrti - kritérium ospravedlnenia je prijatie Krista vo viere, lebo len on jediný zmazáva osobné hriechy, a len on uschopňuje človeka k videniu Boha, a k ospravedlneniu...

Existuje život po smrti? (4):...život na zemi je akousi skúškou, sami na sebe cítime, že sme skúšaní - v dobrom (v láske, radosti, v dobrých medziľudských vzťahoch), i zlom (v bolesti, v neusporiadaných vzťahoch, v chorobe,...) – život na zemi je prípravou na to, čo má podľa Božieho zjavenia prísť - pre veriacich, pre tých, ktorí žili vo viere, v láske, v dobrote, v ochote pomôcť, ktorí sa zaujímali o život iných - to má byť večný život v blízkosti Boha, to je to ospravedlnenie, a v nom je človek uschopnený (ospravedlnený, omilostený) k tomu, aby prijal večný život..
...Božie slovo hovorí, že to má byť spojené s vierou a dôverou v Krista, Božieho Syna, v živote podľa Krista - on povedal: „ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť - a nikto nezomrie naveky, kto verí vo mňa (Jn 11, 25, 26)...z toho sa dá usúdiť, že ospravedlnenie u Boha pre večný život je len v praktizovaní života v láske - k Bohu i blížnemu...

Existuje život po smrti? (3)... Biblia uvádza, že tí, ktorí vedome, chcene, v slobode odmietnu Boha, tak sa sami , ako neopsravedlnení, odsúdia pre peklo Mt 25, 46): - biblicky je peklo popísané ako bezodná priepasť (Lk 8,31, Zjavenie 9,1), ohnivé jazero horiace sírou, kde vo dne v noci budú ľudia trpieť naveky (Zjavenie 20,10), o pekle hovorí teda Ježiš, a predsa on je autorita, že nie sú to prázdne slová - v pekle je- a bude plač a škrípanie zubov v hlbokom nešťastí a hneve (Mt 13, 42), je to miesto, „kde červ neumiera a oheň nevyhasína” (Mk 9,48)... z Biblie aj vieme, že Boh nemá záľubu v smrti odmietajúcich Boha, ale chce, aby sa odvrátili od svojich bezbožných ciest, od vzdoru k Bohu, nevynucuje si však, aby sme sa mu podriadili; ak sa ho rozhodneme zavrhnúť, prijme naše rozhodnutie večne žiť v odlúčení od neho - a to je to peklo!....sú to zaujímavé informácie, i frustrujúce, a dobre sa nepočúvajú, ani nečítajú, takže je dobré si to povšimnúť, pouvažovať, premeditovať, urobiť nejaké rozhodnutie...svet to však značne odmieta, ignoruje tieto biblické správy, ignoruje Božie slovo.....

Existuje život po smrti? (2)...biblické informácie nám hovoria, že Kristovo vzkriesenie je dobre doložená biblická udalosť, jej svedkami boli mnohí - vzkriesenie je tak základným kameňom kresťanskej viery - keďže Kristus bol vzkriesený z mŕtvych ako prvý, súčasne nás Božie slovo uisťuje, že budeme rovnako vzkriesení všetci, čo vysvetľuje argumentáciou: - lebo fyzická smrť prišla skrze jedného človeka, Adama, ktorého potomkami sú všetci - a všetci, ktorí boli adoptovaní do Božej rodiny v priateľstve s Bohom v Kristovi, teda skrze vieru v Krista, obdržia nový život (1 Kor 15, 20-22) - teda ako Kristus vstal zmŕtvych, i naše telá budú Bohom vzkriesené pri Ježišovom druhom príchode (1 Kor 6, 14)...
...Božie slovo však naviac hovorí, že hoci budú všetci vzkriesení, nie všetci pôjdu do Božieho kráľovstva, do spoločenstva s Bohom - preto každý človek musí ešte v tomto živote urobiť rozhodnutie, aký bude jeho život po smrti: - tí, ktorí boli vo viere a v skutkoch ospravedlnení, budú večne žiť s Bohom, - ale vedome neveriaci (v slobode rozhodnutí neveriaci v Boha) budú vylúčení z tohto spoločenstva, budú žiť v odlúčenosti od Boha (Mat 25, 46)...

Existuje život po smrti?..čo presne sa s nami stane po smrti? - prestaneme existovať? je život ako brána, ktorou sa chodí zo zeme tam a späť, až kým človek nedosiahne osobnú dokonalosť?...kam ideme po smrti? - idú všetci na to isté miesto alebo ideme každý inam? ...existuje nebo a peklo, alebo je to len stav mysle?...Biblia hovorí, že nielenže život po smrti existuje, ale tento život je slávny, že „čo oko nevidelo, ucho nepočulo a čo na ľudskú myseľ nikdy nevstúpilo, to Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú“ (1 Kor 2, 9)...
...Ježiš Kristus je podľa Biblie Boh, ktorý prišiel na zem, aby nám daroval večný život - „ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti; on znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia” (Iz 53, 5) ,.. Kristus vzal na seba trest, ktorý si každý z nás zaslúžil a obetoval za nás svoj vlastný život, o tri dni zvíťazil nad smrťou tým, že vstal z hrobu a v tele, zostal na zemi ešte štyridsať dní a tisíce ľudí ho videlo predtým, ako odišiel do svojho večného domova v nebesiach,... v Rim 4, 25 čítame: „on bol vydaný na smrť pre naše hriechy a vzkriesený na naše ospravedlnenie...”

život v súlade s vôľou Boha, čo poznávame skrze Božie slovo/Písmo:
...sú dva prístupy k poznaniu Božej vôle v rôznych situáciách: 1. to, o čo žiadate alebo čo sa chystáte vykonať, nesmie byť niečo, čo Božie slovo zakazuje, 2. to, o čo žiadame alebo čo sa chystáme vykonať, bude vždy nejakým spôsobom, priamym i nepriamym na oslavu Boha, toho, čo on prikazuje - sú to vždy slová a skutky v súlade s jeho vôľou, a nám to pomôže duchovne i telesne rásť (čo je dobré, to vždy posilňuje človeka) - teda, ak sú tieto dve podmienky splnené a Boh stále na naše prosby neodpovedá, potom to, o čo žiadame, pravdepodobne nie je s jeho vôľou, alebo "si dáva na čas" - a tu musíme byť trpezliví a vo viere i čakať - poznať vôľu Boha je niekedy ťažké - ľudia chcú, že ak Boh existuje, tak aj chcú, že to, čo oni pokladajú za dobré, aby ím bolo splnené - ale nemusí to byť dobré v perspektíve ich života - Boh nám dal rozum, vôľu a mravný zákon, a tak ponecháva, aby sme sa my v slobode rozhodli, čo a ako hovoriť, ako sa správať k blížnemu, čo a ako konať, aby to bolo vždy v súlade s jeho vôľou, jeho mravným zákonom:
Rim 12, 2 A nepřizpůsobujte se tomuto věku, nýbrž proměňujte se obnovou své mysli, abyste mohli rozpoznat, co je vůle Boží, co je dobré, Bohu milé a dokonalé.

Biblia v živote Cirkvi a veriacich ...význam a úlohu Svätého písma v živote Cirkvi a veriacich spočíva v slovách: „Cirkev vždy mala a má Sväté písmo spolu s Posvätnou tradíciou za najvyššie pravidlo viery, lebo ono, Bohom vnuknuté, a raz navždy napísané, nezmeniteľne podáva slovo samého Boha - v slovách prorokov a apoštolov dáva zaznievať hlasu Ducha Svätého,... všetka kazateľská činnosť Cirkvi, ako aj sama kresťanská nábožnosť má sa živiť a dať viesť Svätým písmom - v Božom slove je sila a účinnosť, ono je oporou a životnou silou Cirkvi, je posilou vo viere, pokrmom duše a čistým, nikdy nevysychajúcim prameňom duchovného života, je poznaním Ježiša Krista - "kto nepozná Písmo, nepozná Krista!" (sv. Hieronym) ...- čítanie Svätého písma musí sprevádzať modlitba, aby sa stalo rozhovorom medzi Bohom a človekom - lebo‚ "keď sa modlíme, prihovárame sa Bohu, a keď čítame Písmo, počúvame Boha" (sv. Ambróz)....

rozdelenie Biblie na kapitoly a verše...dnešné rozdelenie Biblie na kapitoly sa pripisuje parížskemu profesorovi a neskoršiemu canterburskému arcibiskupovi Štefanovi Langtonovi (1150-1228) - toto rozdelenie na kapitoly použil v Paríži pri zostavovaní konkordancie latinskej Vulgáty kardinál Hugo a S. Caro († 1263), ktorý rozdelil jednotlivé kapitoly na sedem úsekov, označených písmenami malej abecedy...ženevský knihár Francúz Robert Stephanus (1503-1559) nahradil toto delenie v r. 1551 súčasnými číslovanými veršami vo vydaní gréckeho textu Biblie a v r. 1555 ho zaviedol aj do vydania latinskej Vulgáty..toto rozdelenie na kapitoly a verše zaviedli postupne i do hebrejskej Biblie, do prekladov Starého a Nového zákona vo všetkých jazykoch...

...vzhľadom na časový odstup prijatia posvätných kníh do kánonu sa bežne hovorí o „protokánonických“ a „deuterokánonic­kých“ biblických spisoch (z gréc. prótos = prvý, prvotný a déuteros = druhý, druhotný). „protokánonické spisy“ sú tie biblické knihy Starého a Nového zákona, ktoré Cirkev hneď, takmer bez námietok alebo diskusií o ich inšpirácii, prijala do kánonu Biblie.
„deuterokánonické spisy“ sú tie, ktorých kánonickosť neuznávali hneď od začiatku a bez ťažkostí v Cirkvi - sú to však inšpirované biblické spisy, a preto sú zaradené spolu s „protokánonickými spismi“ do kánonu Svätého písma...v Starom zákone sú „deuterokánonické“ tie texty, ktoré vznikli v hebrejčine (niektoré v aramejčine), ale sa zachovali iba v gréckom preklade Septuaginty ako Tob, Jdt, Sir, Bar a 1 Mach, alebo boli napísané už po grécky ako Múd a 2 Mach a niektoré dodatky k Dan a k Est... „deuterokánonické spisy“ Nového zákona sú Hebr, Jak, 2 Pt, 2 Jn, 3 Jn, Júd a Zjv...

kánonickosť Biblie... všetky biblické knihy sú v kánone (z gréc. kanón = norma, meradlo)...hlavné kritériá, podľa ktorých Cirkev v prvých storočiach zaraďovala spisy do biblického kánona, bol ich apoštolský pôvod, ich verejné používanie vo väčšine cirkevných obcí a ich súlad s „pravidlom viery“ (lat. regula fidei), tradovaným od apoštolov a používaným pri príprave na krst...
...kánonickosť znamená, že dané spisy sú Božieho pôvodu - boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého, a ako také boli zverené Cirkvi ..spisy Starého zákona prevzala Cirkev od Krista a jeho apoštolov v takom počte, ako boli uvedené v gréckom preklade Septuaginty (= „Sedemdesiatich“), kým spisy Nového zákona postupne zozbierala a vložila ich do zoznamu inšpirovaných kníh - tento zoznam bol už koncom 4. storočia úplný a v celej Cirkvi všeobecne známy a prijatý. a na IV. zasadnutí všeobecného Tridentského koncilu 8. apríla 1546 ho definitívne schválili a slávnostne zverejnili....