Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (36):...Boh v Kristovi je centrom našich myšlienok, skutkov, je nádejou, perspektívou, cieľom, - z miliónov skúseností ľudstva celých dejín vieme, že aj keď ten, kto zíde zo správnej cesty, z cesty neviery a nemravnosti, pachtení po hmotných veciach, a uverí v Boha v Kristovi, vždy sa v ňom (Božia milosť stále pôsobí), môže sa vrátiť na tú správnu cestu, k Bohu - lebo ten, kto v neho uverí (Boh to predpozná), toho si už pred stvorením sveta zamiloval, a toho už nepustí, má ho, posilňuje ho - Boh je láska, a toho, kto je v ňom, v láske vedie istou cestou lásky k sebe a k láske k iným…
...veriaci v Boha v Kristovi verí, a tak vie, že táto viera je viera v pravde, a čo je v pravde, to je viera, ktorá prechádza do pravdy, a len viera v pravde vedie k istote - lebo Kristus povedal "som pravda", a tak viera v Boha nikdy nemôže byť fanatizmus, ani viesť do nepravdy...
...neveriaci v Boha v Kristovi nepoznal a nepozná pravdu, nemôže vedieť- a ani dospieť k pravde, zaoberá sa len časnými a hmotnými vecami - verí len v to, čo vidí, a vie len to, čo chce vidieť a vedieť...- a to je tragédia človeka, lebo neviera v Boha je (aj biblicky povedané) tragédia, nie je tam žiadna nádej, a žiť v beznádeji blížiacej sa smrti a smrti, a straty všetkého, čo v živote duchovne a hmotne nadobudol, dosiahol, je stresujúce, je pre neveriaceho traumou po celý život, hoci si to neprizná... viera v Boha v Kristovi je istota, a v istote je nádej, že dosiahnem to, čo mám do Boha skrze Krista sľúbené...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (35):...v otázke Božej existencie prírodu a Vesmír skúmame rozumom, ktorý do toho zapojuje vedu - lebo len rozum uplatnený vo vede (hlavne v prírodných vedách), - a to na základe presne stanovených dlhodobo vypracovaných postupov, metód a zákonov pre vnímanie vecí a javov okolitého sveta a Vesmíru, rozum hovorí o skúsenostnej pravde - keby príroda nebola rozumovo poznateľná, nebolo by rozumového vedeckého skúmania v pravde (i keď často neúplnej, relatívnej), teda nebolo by vedy...
...príroda (a hlavne jej fenomén života, tobôž intelektuálneho života) nie je síce poznateľná dokonale a úplne, hoci v posledných desaťročiach prírodné vedy (i v spolupráci s humanitnými vedami) veľmi precízne poznávajú a definujú prírodu a Vesmír - i život (ako najvyššie štádium existencie hmoty), jeho fyzikálno-chemický-genetický a biochemický základ (jeho mechanizmy) veľmi detailne, i na základe dlhodobo známych a prijímaných prírodných zákonov (pozorované a skúmané celú históriu ľudstva, ale hlavne v posledných 500 rokoch) - veda si tak stanovila určité pravidelnosti a stále vzťahy, ktoré nazýva „zákony“, a na základe nich stanovuje a posudzuje sa správanie vonkajšieho sveta a Vesmíru, ako aj vnútorného sveta - života a jeho zákonov a zákonitostí..
...tu sa potom vnucuje otázka: ako môžu byť veci a javy tohto sveta a Vesmíru rozumovo poznateľné, ak nesúvisí ich pôvod a existencia s rozumom? - a v konečnom dôsledku s večným Rozumom? - je, alebo nie je ľudský rozum spojený a prepojený s večným Rozumom?....

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (34): ...vzťah k Bohu je u človeka vec dôverná medzi ním a Bohom, dôverne osobnou záležitosťou, o ktorej sa väčšinou nezvykne vyjadrovať verejne, pretože sa stretáva okamžite s mnohými spormi, hádkami, s nedôverou, i posmechom okolia, ktoré je sekulárne až neverecké, nie naladené na Boha - spoločnosť je sekularizovaná, a všeobecne verejne nerada počúva o viere, t.j, že niekto verí, či niekto neverí - veriaci je tu vždy postavený do role akéhosi vraj nevzdelaného, fanatika, dokonca odporujúceho vede, - a neveriaci, naopak, je vraj vzdelaný, s rozhľadom, reálne uvažujúci, lebo len on má právo privlastniť si i vedu (ktorá je definovaná ako "neverecká", mimo Boha - a ten, kto je bližšie k vede, ten je rozumný, reálny, vecný, nie fantasta a fantazírujúci...
...naopak, ukazuje sa, že veriaci v oblasti vedy, hlavne veriaci prírodovedec, zdá sa, je tu v istej výhode, lebo spoznáva veci a javy tohto sveta a Vesmíru z inej pozície, z pozície ich podstaty existencie, a okamžite si dáva mnoho otázok: - prečo to tak je, prečo je hmota, Zem, Vesmír, život zvierat, rastlín, a vrcholne - prečo je intelektuálny život človeka - a tak môže spoznávať stvorenie, Boha, nielen subjektívne ako každý iný človek, ale aj prostredníctvom predmetu svojho bádania vecí tohto sveta, Vesmíru, a tak je akosi bližšie k podstate toho, čo je okolo neho, vidí hlbšie do tajomstiev až mystérií existencie neživej, a hlavne živej hmoty, života, spoznáva seba, človeka, jeho telo, ducha, dušu, intelekt, jeho myslenie, a vie vyvodzovať omnoho presnejšie a podrobnejšie zákonitosti a mystériá života, včetne zmyslu a cieľa intelektuálneho života...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (33):...Boh stvoril ľudí ako bytosti rozumné a slobodné, ktoré sú schopné ho spoznávať a milovať - preto je láska (ako Božská cnost) je ústredným princípom a hlavnou zo všetkých cností, a je jadrom nielen spoločenského života, ale i celého náboženského života...
hlavným motívom viery je skutočnosť Boha ako stvoriteľskej bytosti, definovanej Písmom ako absolútna láska:
1 Jn 4, 16 "Také my jsme poznali lásku, kterou Bůh má k nám, a věříme v ni. Bůh je láska", a kdo zůstává v lásce, v Bohu zůstává a Bůh v něm"...
...z Božej lásky sme boli stvorení, a tak my, ako plod tejto lásky (lebo si nás Boh pripravil, zamiloval a vyvolil už pred stvorením sveta:
Ef 1, 4 "v něm nás již před stvořením světa vyvolil, abychom byli svatí a bez poskvrny před jeho tváří" - a tak sme povinní v láske Boha, dať Bohu celú našu lásku a prenášať ju do lásky k blížnemu...
...z biblického slova ďalej vieme, že je možná aj viera bez lásky - aj zlí duchovia veria v Boha, ale žijú v hrôze:
Jak 2,19 "Ty věříš, že je jeden Bůh. To je správné. I démoni tomu věří, ale hrozí se toho" - to je viera mŕtva na rozdiel od viery živej, ktorá má koreň v dobru, v aktívnej láske, ktorá je z Boha....
...mŕtva viera je viera človeka (i keď verí v existenciu Boha), ktorý sa od Boha nejako v slobode odvrátil - nevierou, v pýche s dešpektom jeho prikázaní pre lásku, nejakým smrteľným hriechom (napr. hriechom proti Desatoru, či odmietnutím lásky k blížnemu), ale nie bežným hriechom (ktorý je často výsledkom nejakého zlého zvyku - bežný hriech nás od Boha krátko odvracia, ale neoddeľuje)...mŕtva je aj viera z iného dôvodu - keď nie je sprevádzaná dobrými skutkami, alebo nedáva plody dobrých skutkov - viera, ak nie je podložená dobrými skutkami, tak:
Jak 2, 17 "Stejně tak i víra, není-li spojena se skutky, je sama o sobě mrtvá"...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (32):...vieme, že keby príroda nebola rozumovo poznateľná, nebolo by ani vedy, poznanie prírody je jedine v jednote Božieho slova (večný Rozum) s ľudskou vedou, ktoré sa vzájomne (hoc z iných pozícií) dopĺňajú...
...dnes vieme, že príroda nie je poznateľná dokonale a úplne, ale veda postupom času pripravuje a zdokonaľuje svoje metódy a pripravuje stále viac nové postupy, techniky a stratégie pre poznávanie neživej a živej prírody (hlavne prírodovedecké odbory, a z nich pre neživé vedy fyzikálno-chemické vedy, včetne astrofyziky a astronómie,..pre život biologické vedy, kde na vrchole sú molekulárna genetika, biochémia a imunológia (včetne viacerých odborov, ktoré s nimi súvisia)... vo viere v Boha sa môžeme oprieť o kvalifikovaný postoj a údiv (postavený na vede) nad podivuhodným poriadkom materiálneho a živého sveta, stvoreného večným Rozumom, ako to tak predvídavo a výstižne vyjadril ap. Pavel:
19 Vždyť to, co lze o Bohu poznat, je jim přístupné, Bůh jim to přece odhalil.
20 Jeho věčnou moc a božství, které jsou neviditelné, lze totiž od stvoření světa vidět, když lidé přemýšlejí o jeho díle, takže nemají výmluvu.
ako i žalmista:
Žalm 19,
„2 Nebesa vypravují o Boží slávě, obloha hovoří o díle jeho rukou“....

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (31):..., viera však ešte neznamená, že niečo nie je, že to neexistuje - viera tak môže byť pravda, a pochopiteľne i lož - viera nevyžaduje dôkazy, lebo je viera, - čítame:
Žid 11,
1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si jist tím, co nevidíme.
3 Ve víře chápeme, že Božím slovem byly založeny světy, takže to, na co hledíme, nevzniklo z viditelného.
...vo viere teda predpokladáme, domnievame sa/veríme tomu, že niekto/niečo proste je, že je to tak - i keď nemáme priamy dôkaz, ale máme nepriame "dôkazy", resp. indície pre to, že, rozum v slobode napovedá, že v tom niekto/niečo je, čo ma presahuje, že je to tak...viera je teda aj o pokore niečo prijať, alebo aspoň o tom uvažovať, - že sa môžem, ak to odmietnem, aj mýliť...
záver: viera vyžaduje aj v pokore určité vlastné poníženie/pokoru (nie je to sebadegradácia či sebadehonestácia) pred sebou samým i pred inými, - ale znamená pokoru, potlačenie pýchy, sebaega, vnímanie v spravodlivosti, počúvanie svedomia a srdca, ide o akési iné naladenie rozumu (v spolupráci s vôľou), psychiky pre veci a javy, ktoré nemôžem dokázať, ale cítim, že sú, že je to tak - inak sa k viere človek nedopracuje..ide avšak pochopiteľne i o to, či to človek chce, teda veriť v Boha a v jeho zjavenie v Kristovi - je to vždy akýsi mysteriózny dar (nie všetci ho majú, resp. nie všetci ho prijímajú), ktorý nie je z našich vlastných síl - veriaci si v slobode vybral, a tak má nádej, lebo nádej oživuje perspektívu existencie...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (30):...večný život je dielom Boha - pramení z Božej spravodlivosti, lebo nie je možné, a je proti prirodzenej logike človeka, aby tí, ktorí boli spravodliví, ale bola im odopretá spravodlivosť, aby nedosiahli spravodlivosť - je to prirodzená antropologická a kristocentrická eschatológia spásy...
...smrť, nesmrteľnosť ľudskej duše, osobný súd, koniec sveta, očistec (pre veriacich, vierouka KC), Parúzia/Kristov 2. príchod, vzkriesenie z mŕtvych, posledný súd, posmrtný/večný život - nebo, peklo - to všetko vieme z Kristových slov a prisľúbení v jeho autorite...je to dielo Božej spravodlivosti, a ten, kto tomuto neverí, odmieta to, a ho to nezaujíma, nechce spravodlivosť, teda neviera v Boha je vždy aktom nespravodlivosti, viera v Boha je aktom spravodlivosti...
....takže je veľmi opovážlivé a obrovské riziko k samému sebe odmietnuť vieru v Boha v Kristovi...vo viere je nádej, a tam, kde je nádej, tam je i láska, a kde je láska, tam je aj spása....

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (29):...vo veľkosti a krásy tvorstva možno spoznať Stvoriteľa - Boh sám je pôvodcom celého bytia a krásy (Múdr 13, 1, 5),
Múdr 13,
1 Vskutku nicotní jsou od přírody všichni lidé, kterým nebylo dáno znát Boha. Ze všeho dobrého, co mají před očima, nedokázali poznat toho, který je, a z pohledu na dílo nerozpoznali Tvůrce.
5 Neboť z velikosti a krásy tvorů může být srovnáním poznán původce jejich bytí.
...Božia moc a jeho a bytie je možné spoznať svetlom rozumu z toho, čo stvoril:
Rim 1, 20 Jeho věčnou moc a božství, které jsou neviditelné, lze totiž od stvoření světa vidět, když lidé přemýšlejí o jeho díle, takže nemají výmluvu.
...celé stvorené nám poskytuje priestor na život a na prežívanie nášho vzťahu s Bohom,..naviac. príroda vypovedá mnohé o svojom Pôvodcovi - stvorené veci sú tak prvým rozprávaním o veľkosti, moci, vznešenosti i láske Boha, celé stvorenie preto treba nielen obdivovať, ale aj rešpektovať a chrániť - vo stvorení uznávame a obdivujeme Boha, jeho moc a slávu - a je to veda, vedecký výskum (hlavne prírodovedecký), ktorá (hoc si to nepriznáva) hovorí o moci a sláve Boha...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (28): ...viera v Boha je zásadné individuálne rozhodnutie - je rozumné?
...v kresťanstve veríme, že na začiatku bolo večné Slovo-večný Rozum v podstate Boha, a to Slovo sa stalo človekom (Jn 1, 1, 14) - teda na počiatku už bolo Slovo-Logos, Rozum, Božia racionalita, a nie iracionalita - náš rozum (ako dar Boha) zisťuje sám, že nie je niečím/niekým iracionálnym alebo produktom iracionality - všetkému predchádza iný, stvoriteľský rozum, ktorý nás poslal do racionality, a tak sme následkom a výsledkom tohto tvorivého Rozumu...
...vo večnom Rozume sme myslení a chcení - je tu teda úmysel, myšlienka, zmysel, ktorý nám zjavil a pripravil Rozum, ktorý nás predchádza, a ktorý my musíme odhaliť a nasledovať, - je tu teda nejaký úmysel večného Rozumu, ktorý si nás zamiloval už pred stvorením sveta a určil v predpoznaní pre zmysel nášho života na Zemi, a potom u Boha v jeho kráľovstve, do ktorého nás v Kristovi povolal - sme teda predpoznaní, milovaní, určení pre nejaký zmysel z vôle tohto Rozumu, a tak i chcení tak, ako si to Rozum žiada, ako nám to pripravil...
...nemáme potrebné sa s touto vierou skrývať, nemusíme sa báť, že sa s ňou ocitneme v iracionalite, v posmechu, v márnosti - naopak, tešíme sa, že sme mohli spoznať ten večný Rozum, ktorý si nás už mimo pred našou existenciou zamiloval, a nás s istotou skrze Krista vedie k sebe....

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (27):..žijeme, pretože Boh dal (tak sa rozhodol v láske) prednosť nášmu bytiu pred naším nebytím..
... Boh nám vychádza v ústrety najrôznejším spôsobom, v určitom čase, v osobách a okolnostiach, o ktorých rozhoduje on - môže to byť v nádhere prírody, v príjemnom stretnutí s niekým iným, ale aj v stretnutí s frustrovaným človekom z nášho okolia, v stretnutí s človekom v životných ťažkostiach, i s človekom v zúfalstve - v bežnom živote, živote v radosti, ale i v trápení alebo i v smrti....
Kristus – Boží syn, poslaný Otcom v plnosti času ( ap. Pavel: vtedy, keď sa najviac rozmnožil hriech, ale práve vtedy sa najviac ukázala Božia láska) - k nám prišiel predovšetkým preto, aby sa každý človek dozvedel, že ho Boh miluje, a aby každého človeka Boh spasil - zachránil, priviedol k naplnenému a plnohodnotnému životu s Bohom už na zemi, a potom v nebi - a tak v tejto istote môže človek žiť už na zemi, bez strachu žiť a milovať - lebo to je jeho poslanie, aby raz videl Boh z tváre do tváre...

1. Kor2, 9 Ale jak je psáno: Co oko nevidělo a ucho neslyšelo, co ani člověku na mysl nepřišlo, připravil Bůh těm, kdo ho milují.‘