sebevražda je z kresťanského hľadiska naprosto neprípustná, Biblia ju
nepripúšťa, drtivo ju páchajú príčetní (len minimálne
nepríčetní)...sebevražda je naprostá neúcta k vlastnému životu, a ani
k životu iných, je to neúcta k sebe i k iným, pretože má veľký vplyv na
príbuzných aj priateľov - sebevražda je proti Bohu, proti zákonitosti
života človeka, ktorý patrí Bohu - Boh ho dáva, a Boh ho aj
odoberá!....
...pochopiteľne, je výnimočne morálne tolerovateľná (pravdepodobne aj u
Boha - to je v jeho rozhodovaní - ale vinu za ňu nesie ten, kto je jej
príčinou, kto je de facto spôsobil/či nejako indukoval (vždy je
taký/niečo také), ak je spáchaná v totálnej psychickej depresii - pri tom,
ako sú: zrada, násilie, vyhrážanie sa mučením - často dlhotrvajúce,
končiace smrťou, či jej vyhrážaním, kde je krutosť človeka zo strany
násilníka) - ale nie je mravne tolerovateľná ani pri smrteľných
chorobách, či nejakom "úniku" z vážnych problémov...
...sebevražda je ťažké previnenie sa proti princípu života, proti živtu,
proti sebe - máme milovať najprv seba), a finálne hlavne proti
Bohu...nevieme, kedy a ako bude Boh súdiť sebevrahov - ale vidí do svedomia,
srdca, príčin, dôsledkov, následkov...a tak Boh vie, a vie, kedy- a či je
ospravedlniteľná...