,
ze mozkem disponujici jedinci rozhodne nepovazuji trestani nevinnych za spravedlnost a uz vubec ne za projev "najväčšej lásky...
- všetci sme hriešni - vinní z hriechu (hriech pácha len rozumove vyspelý s nenarušenou psychikou) - zoberme si Desatoro - tu každý vie, že keď prestúpi čo i len jedno prikázanie, môže to mať (a má) i fatálne následky...hriech teda nemá omluvy, a za hriech sa platí do posledního haléře, také je rozhodnutie Boha (a v zákonoch sa v svetskom zmysle správa aj sekulárna spoločnosť) - lebo hriech je zlo, a zlo plodí dašie zlo, a to sa sa prenáša, a ide ako lavína na každého, lebo hriech "chutí" a "rozmnožuje sa"...
- Boh Otec poslal v plnosti času (ap. Pavel píše: že "vtedy, keď sa najviac rozmnožil hriech, najviac sa rozmnožila láska Boha k človeku" - a tak v tomto čase poslal Boh Otec svojho Syna, aby dal Bohu Otci zadosťučinenie za hriech človeka - z lásky! - Otec sa tak rozhodol už pred stvorením sveta (apriori vedel, že človek bude hriešny), a Syn v slobode prijal rozhodnutie Otca, aby obetoval svoj život za hriechy celého ľudstva celých dejín - je to teda vrcholná obeta Boha, že k tomu obetoval svojho Syna - nejde tu o nejakú "vražednosť" Boha, ale o jeho rozhodnutie z lásky - ...hriech sa 1. odpúšťa - to urobil Boh z lásky k človeku, ale 2. za hriech sa platí, inak by to nebola spravodlivosť - a tak tá "platba za hriech" človeka je obeta Syna, čiže táto obeta je vrcholná a dokonalá, len tak sme boli vykúpení...
teda záverom: Boh si zamiloval človeka už pred stvorením, miluje človeka maximálne, stvoril ho na svoj obraz, a chce ho mať znova vo svojej spoločnosti - ale to sa dalo urobiť len zadosťučinením za ľudský hriech - a to bola len obeta svojho Syna, maximálna obeta...satisfakciu Bohu za naše hriechy teda urobil Kristus, aby sme mohli byť vykúpení a spasení...a tak my vo viere v Boha zjaveného v Kristovi máme robiť za svoje hriechy pokánie a dávať za to zadosťučinenie - vierou a dobrými skutkami), a potom máme odpustené hriechy, potom sme ospravedlnení...
1
3
