Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (108)/*postoj ateismu a teismu k hodnote života*:...ateista na základě tohoto přesvědčení zpravidla v rámci ateismu vnímá a utváří hodnoty svého života, pohlíží na smysl života a na skutečnost smrti, jako definitívního ukončení ľidské existence, něčeho, co záhadně začalo, ale neumí si dát odpověď, proč to začalo a jaký to má smysl...jde o určitý názorový směr, ne o náboženství.
...avšak náboženství lze definovat, jako postoj člověka k jeho původci Bohu, k základním životním otázkám, k otázkám smyslu života a smrti, které se utváří na základě vtahu ke skutečnosti, která člověka přesahuje, - ale ateismus si nedokáže (de facto odmítá) si na tyto otázky odpovědét...v případě teisty je to na základě víry v existenci Boží, v případě ateisty pak na základě víry v Boží neexistenci, co však vede k lhostejnosti a neochota klást si otázky o Boží existenci a smyslu života, - do myšlenkové sféry neurčitosti odpovědí na realitu lidské existence a její smyslu...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (107) /otázka pravdy: kým sme v hriechu pravdu nemáme, čím väčší hriech, tým viac mimo pravdy, hriech zabíja pravdu!...pravda je vlastníctvom Ducha Božieho, my ju nikdy nebudeme mať, nech hovoríme, jednáme, čo konáme hocičo a v hocičom - môžeme sa k nej v Duchu Božom len priblížiť, ale nikdy ju nebudeme mať, vlastniť, pravda je len v Bohu, v Kristovi, lebo on sa sám označil za pravdu...
...na otázku Píláta "čo je pravda?", Ježiš mlčal, lebo vedel, že jeho odpoveď ("ja som pravda"!) by Pilát nikdy nepochopil, a dostal by sa s ním len do sporu...pravda z našich ust a v konaní nikdy nebola, nie je, a nebude - je a bude to len parciálna pravda, pravda v našom konaní a slovách je taká, do akej miery veríme v Boha...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (106) Bůh a duše: středobod bádání, tologie sv. Augustina:
...nakonec je tu kritérium, které určuje celou jeho tvorbu. V Soliloquiích Augustin na otázku „co chce poznat“, odpovídá: „Bůha a duši“. Právě na to se soustředí jeho pozornost. „Augustinovo uvažování se vždycky odehrává v polaritě vztahu“, mezi Bohem a člověkem. Tato polarita není pouze tematická, ale strukturální: určuje hierarchii zájmů i samotnou konstrukci diskurzu. I když se otevírá kontemplaci přírody nebo vzpomínkám na místa, kde žil, těžištěm zůstává vždy toté: pochopit člověka v jeho hledání a jeho vztah k Bohu. „Tento vztah je pro Augustina štěstím, je tím, co dává existenci smysl.“

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (105) /*prirodzený je ateismus alebo teismus?*...pri­rodzený je teismus, pretože človeka stvoril Boh a vpečatil mu do jeho osobnosti a života, vedomia a svedomia jeho prítomnosť - i keď si to často v prvých rokoch života neuvedomuje (sú mnohí svätci v adolescentnom veku v Cirkvi kanonizivaní za vieru)...
...teismus je prirodzený, lebo rešpektuje, váži si a obdivuje stvorenie Boha, a za to vzdáva Bohu česť, úctu a slávu...v každej ľudskej mysli je už od počiatku zakorenený Boh, bolo to tak od počiatku, a je to u všetkých národov (i tých tzv. pohanských)...Boh je vpečatený do mysli, vedomia, svedomia a srdca človeka od počiatku jeho žitia, nedá sa odtiaľ vykoreniť (dá sa len dočasne zavrhnúť)...vpe­čatený Boh do mysli, vedomia a svedomia človeka od počiatku učil spoznávať diela stvorenia (dnes hlavne vo vede), obdivovať ho a chápať zmysel stvorenia v láske, lebo len láska viedla Boha skrze Krista stvoriť svet a Vesmír a dať ho k užívaniu človeku...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (104)/*Boží vůle*: Bůh od člověka chce, aby plnil jeho vůli, dělal to, co je vůle Boha - jistě, je v jeho rozhodnutí, ať to udělá, nebo ne, má od Boha svobodu rozumu, vůle, a tak rozhodování...
...Bůh stvořil svět i člověka tak, jak to chtěl, uznal za dobré, tak, aby to bylo v jeho plánu, on je Pánem nade vším, co je ve větě a ve Vesmíru - on, jako Stvořitel, předpoznal, a tak i určil a zařídil, jak to má být, tak si to zamiloval, a dal člověku vědomost, co je povinno dělat, co se nesmí dělat (ani ve svobodě), a nikdo nemá moc nad mocí Boha, ta je svrchovaná...
...Bohu právě pro toto vzdáváme úctu, čest, slavíme ho, vzdáváme mu poklonu, neboť mu to patří, a to vštípil i do přirozenosti člověka - a co mu patří, my to nemůžeme ovlivnit - jistě, vzepřít se můžeme, ale v odporu Bohu hned padáme do pasti hříchu, do zla, katastrofy vůli proti vůli Boha, co už není láska k Bohu, a ani k bližnímu, jak sám o tom říká...
...mít úctu k Bohu = děkovat mu za všechno, vzdávat mu čest a slávu, je povinností člověka, neboť člověk je vrcholným Božím dílem a z úcty k Bohu a vděčnosti to musí dělat...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (103).../logi­ka/2
...teda logika je základ uvažovania človeka, aby hovoril, tvrdil, uvažoval a konal v pravde - znova: a čo je pravda? - dal Pilát otázku Ježišovi! - Ježiš mu neodpovedal - prečo asi?...vrcholná pravda je Boh (to Pilát nemohol pochopiť, preto mu Ježiš neodpovedal), a to, čo je v Bohu, v súlade s jeho vôľou, to je pravda, to je v pravdivej logike - vrchol logiky je teda Boh...
...osobne neuznávam logiku, ktorá je mimo Boha, lebo tá zavádza do nepravdy (v pohľade na svet i morálnej)...som v realite Božieho slova - evanjelia, ktoré dal Boh človeku skrze Krista, tam je realita myslenia, uvažovania, správnych úsudkov a záverov...
...v logike Boha, ktorá je v evanjeliu je známy výrok: nesprávaj sa podľa evanjelia, a rýchlo zahynieš (zomrieš v nelogickom myslení a správaní, svet ťa vyčerpá a zahynieš v únave zmätku, alebo ťa niekto zabije)...moja logika je evanjeliová logika, a tá nie je o zahynutí a strachu, nie je to logika strachu zo smrti, - evanjeliová logika je pravda o živote, o tom, že nezahyniem v strachu zo zúfalstva...e­vanjeliová logika nie je mentálne väzenie, je o nádeji, ktorá bola prisľúbená autoritou, Kristom, - a kde nie je nádej, tam je smrť...všetko a každý, čo je- a kto je bez Boha, nemá nádej, jeho logika musí byť len smrť...každý má aj svoju osobnú logiku, riadi sa v nej svojím pohľadom na svet, vierou, nevierou, ...
...kresťan má v mnohom (pri názoroch na veci, správaní, v konaní v rôznych životných situáciách) iný pohľad (a tak i logiku) ako ateista - teda logika je hodne aj osobnou vecou (iste všeobecne treba rešpektovať všeobecnú logiku na veci štátu, ktorá je však svetsky/sekulárne orientovaná)...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (102)/logika.­...logika študuje správnosť argumentov, vzťahy, úsudky, zákonitosti a prostriedky pre poznanie sveta, vývoj vecí a javov, správnosť myslenia, uvažovania a tvorenia logických záverov v pravde -logika má teda spolupracovať s objektívnou pravdou, - ale čo je objektívna pravda? - kto vie, čo je pravda? (ani Pílát nedostal odpoveď od Krista, keď sa ho spýtal: čo je pravda?...- pravda je vždy u každého poznačená jeho vnútorným obrazom, vnímaní vecí a javov vonkajšieho sveta, vo vzťahu k tomu v koho/v čo verí, a prečo to verí, v čom spočíva pravdivá logika vnímania argumentov ľudského života...
...takže každého logika je iná:
.1. svetská logika, postavená na všeobecných argumentoch, vzťahoch zákonitostí poznávania sveta (bez náboženského vnímania a vyhodnocovania vecí a javov faktom viery), na čom zakladá logiku svojej pravdy,
.2. logika zakorenená v Bohu v Kristovi, lebo on je (podľa Biblie) pravda...
...je tak pochopiteľné, že logika, ktorá má viesť do pravdivosti vnímania vonkajšieho a vnútorného sveta má rôzne základy, a tak sú i spory v tom, "čo je- a ktorá je vlastne logika pravdy"...

“ Thomas More (1478–1535) anglický kresťanský renesančný humanista\. „Láska je veda, ktorá nevyžaduje žiadne vysvetľovanie"...
...More povýšil lásku na vedu, a vedu na lásku, teda lásku, ktorá je samou vedou, a žiadna myslenie, ani veda to nedokáže spochybniť: - a keď je láska veda, a veda je láska, čo má svoje základy v Bohu, a len popisuje to, čo v projekte vytvoril a v zákonoch ustanovil Boh, lebo Boh je láska...veda, láska a Boh sú v jednote, lebo ide o stejnú nerozlučiteľnú podstatu v tejto jednote, a táto jednota udržuje náš svet a Vesmír v jeho samej existencii...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (101)/*priamy a nepriamy dôkaz*...sú priame (vedecké) dôkazy, ktoré potvrdzujú existenciu udalosti, veci, javu - a priamy dôkaz je vždy spojený s pravdou, ak spĺňa experimentálne vedecké parametre...ale máme aj nepriamy dôkaz (podobný teorii, či hypotéze/domni­enka), ktorý hovorí o akomsi stupni pravdy, často i o pravde...iste, je určitý problém považovať "nepriamy" dôkaz za pravdu, resp. aký je to stupeň pravdy, ale i nepriamy dôkaz "skryte" hovorí často i o pravde - nie je to teda pravda získaná priamo z experimentálnej aktivity, ale i nepriamy dôkaz hovorí- alebo naznačuje pravdu, že sa za ním skrýva pravda - i keď je tu už značne viera (ale i vedecká teorie je de facto viera) - a tak nemôžeme vylúčiť "nepriamy" dôkaz, že nemá nič spoločné s pravdou, že nepriamy dôkaz je nepravdivý...
...a tak i nepriamy dôkaz (podobne ako ako teorie) je relevantný, t.j. má blízko k pravde, a môže byť i pavdou, a tak i nepriamy dôkaz (na základe skutočností vedecky dokázaných v tomto svete i vo Vesmíre) vedie k uznaniu existencie a k poznaniu Boha, a tak i stvorenia tohto sveta a Vesmíru Bohom...
...Boha teda nedokazujeme priamo (nie je to možné, lebo je mimo experimentálneho poznania vo vede) ale nepriamo - na základe toho, že svet je, čo je/funguje vo svete, ale nemáme k tomu priamy experimentálny dôkaz...a preto v Písme čítame (od ap. Pavla, ktorý hovorí o nepriamom dôkaze Boha vo viere, ako o spolehnutí se na to, v co doufáme, ale nevidíme):
Žid 11, 1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si jist tím, co nevidíme
...t. j. že viera v Boha je spolehnutí (z nepriameho dôkazu) na to, že Boh existuje, že stvoril svet a Vesmír, i keď nemáme k tomu priame/vedecké dôkazy...