Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (103).../logi­ka/2
...teda logika je základ uvažovania človeka, aby hovoril, tvrdil, uvažoval a konal v pravde - znova: a čo je pravda? - dal Pilát otázku Ježišovi! - Ježiš mu neodpovedal - prečo asi?...vrcholná pravda je Boh (to Pilát nemohol pochopiť, preto mu Ježiš neodpovedal), a to, čo je v Bohu, v súlade s jeho vôľou, to je pravda, to je v pravdivej logike - vrchol logiky je teda Boh...
...osobne neuznávam logiku, ktorá je mimo Boha, lebo tá zavádza do nepravdy (v pohľade na svet i morálnej)...som v realite Božieho slova - evanjelia, ktoré dal Boh človeku skrze Krista, tam je realita myslenia, uvažovania, správnych úsudkov a záverov...
...v logike Boha, ktorá je v evanjeliu je známy výrok: nesprávaj sa podľa evanjelia, a rýchlo zahynieš (zomrieš v nelogickom myslení a správaní, svet ťa vyčerpá a zahynieš v únave zmätku, alebo ťa niekto zabije)...moja logika je evanjeliová logika, a tá nie je o zahynutí a strachu, nie je to logika strachu zo smrti, - evanjeliová logika je pravda o živote, o tom, že nezahyniem v strachu zo zúfalstva...e­vanjeliová logika nie je mentálne väzenie, je o nádeji, ktorá bola prisľúbená autoritou, Kristom, - a kde nie je nádej, tam je smrť...všetko a každý, čo je- a kto je bez Boha, nemá nádej, jeho logika musí byť len smrť...každý má aj svoju osobnú logiku, riadi sa v nej svojím pohľadom na svet, vierou, nevierou, ...
...kresťan má v mnohom (pri názoroch na veci, správaní, v konaní v rôznych životných situáciách) iný pohľad (a tak i logiku) ako ateista - teda logika je hodne aj osobnou vecou (iste všeobecne treba rešpektovať všeobecnú logiku na veci štátu, ktorá je však svetsky/sekulárne orientovaná)...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (102)/logika.­...logika študuje správnosť argumentov, vzťahy, úsudky, zákonitosti a prostriedky pre poznanie sveta, vývoj vecí a javov, správnosť myslenia, uvažovania a tvorenia logických záverov v pravde -logika má teda spolupracovať s objektívnou pravdou, - ale čo je objektívna pravda? - kto vie, čo je pravda? (ani Pílát nedostal odpoveď od Krista, keď sa ho spýtal: čo je pravda?...- pravda je vždy u každého poznačená jeho vnútorným obrazom, vnímaní vecí a javov vonkajšieho sveta, vo vzťahu k tomu v koho/v čo verí, a prečo to verí, v čom spočíva pravdivá logika vnímania argumentov ľudského života...
...takže každého logika je iná:
.1. svetská logika, postavená na všeobecných argumentoch, vzťahoch zákonitostí poznávania sveta (bez náboženského vnímania a vyhodnocovania vecí a javov faktom viery), na čom zakladá logiku svojej pravdy,
.2. logika zakorenená v Bohu v Kristovi, lebo on je (podľa Biblie) pravda...
...je tak pochopiteľné, že logika, ktorá má viesť do pravdivosti vnímania vonkajšieho a vnútorného sveta má rôzne základy, a tak sú i spory v tom, "čo je- a ktorá je vlastne logika pravdy"...

“ Thomas More (1478–1535) anglický kresťanský renesančný humanista\. „Láska je veda, ktorá nevyžaduje žiadne vysvetľovanie"...
...More povýšil lásku na vedu, a vedu na lásku, teda lásku, ktorá je samou vedou, a žiadna myslenie, ani veda to nedokáže spochybniť: - a keď je láska veda, a veda je láska, čo má svoje základy v Bohu, a len popisuje to, čo v projekte vytvoril a v zákonoch ustanovil Boh, lebo Boh je láska...veda, láska a Boh sú v jednote, lebo ide o stejnú nerozlučiteľnú podstatu v tejto jednote, a táto jednota udržuje náš svet a Vesmír v jeho samej existencii...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (101)/*priamy a nepriamy dôkaz*...sú priame (vedecké) dôkazy, ktoré potvrdzujú existenciu udalosti, veci, javu - a priamy dôkaz je vždy spojený s pravdou, ak spĺňa experimentálne vedecké parametre...ale máme aj nepriamy dôkaz (podobný teorii, či hypotéze/domni­enka), ktorý hovorí o akomsi stupni pravdy, často i o pravde...iste, je určitý problém považovať "nepriamy" dôkaz za pravdu, resp. aký je to stupeň pravdy, ale i nepriamy dôkaz "skryte" hovorí často i o pravde - nie je to teda pravda získaná priamo z experimentálnej aktivity, ale i nepriamy dôkaz hovorí- alebo naznačuje pravdu, že sa za ním skrýva pravda - i keď je tu už značne viera (ale i vedecká teorie je de facto viera) - a tak nemôžeme vylúčiť "nepriamy" dôkaz, že nemá nič spoločné s pravdou, že nepriamy dôkaz je nepravdivý...
...a tak i nepriamy dôkaz (podobne ako ako teorie) je relevantný, t.j. má blízko k pravde, a môže byť i pavdou, a tak i nepriamy dôkaz (na základe skutočností vedecky dokázaných v tomto svete i vo Vesmíre) vedie k uznaniu existencie a k poznaniu Boha, a tak i stvorenia tohto sveta a Vesmíru Bohom...
...Boha teda nedokazujeme priamo (nie je to možné, lebo je mimo experimentálneho poznania vo vede) ale nepriamo - na základe toho, že svet je, čo je/funguje vo svete, ale nemáme k tomu priamy experimentálny dôkaz...a preto v Písme čítame (od ap. Pavla, ktorý hovorí o nepriamom dôkaze Boha vo viere, ako o spolehnutí se na to, v co doufáme, ale nevidíme):
Žid 11, 1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si jist tím, co nevidíme
...t. j. že viera v Boha je spolehnutí (z nepriameho dôkazu) na to, že Boh existuje, že stvoril svet a Vesmír, i keď nemáme k tomu priame/vedecké dôkazy...