Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

ty diskutuješ sám se sebou

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (45):...otázka svedomia a jeho rešpektu je u človeka vrcholne dôležitá, pretože svedomie a jeho formovanie je rozhodujúce pre mravné rozlišovanie myšlienok a činov - svedomie u ľudí má rôzne formy skrze rôznu intenzitu a správnosť/nes­právnosť a postoje vnímania myšlienok, plánov a činov...
...necitlivé svedomie ospravedlní všetko (i zločin), precicitlivelé svedomie si príliš všíma myšlienky a činy a hodnotí ich často nesprávne, prehnane, necitlivo k sebe, i k iným, k vlastnej slobode - obmedzuje slobodu (i keď myšlienky a činy nie sú hriešne, z nehriechu často robí hriech), - preto vždy treba si budovať správne a patrične citlivé vedomie, budovať si ho také, ktoré reálne v mravnosti hodnotí myšlienky, plány a činy, a nepreháňa ich....
...svedomie (pri zdravom rozume a úsudku), v správnom nastavení srdca hovorí jasne, kto aký je, či má- a akú má vieru, či vôbec má vieru, aké má srdce, aký má vzťah k blížnemu, či koná skutky lásky, či je milosrdný, láskavý, tolerantný pre dobré veci, ktoré neškodia, .....svedomie (v spolupráci s citlivosťou srdca) je indikátor správneho myslenia, postojom, plánov, činov - takých, aby se líbili Bohu, boli v súlade s vôľou Boha danou v prikázaní lásky...
...treba tak byť opatrný - svedomie si tak stále treba "kontrolovať" v zdravom rozume, v správnom mravnom cítení a úsudku, lebo dobré svedomie je dané od Boha ako dar, ale človek si ho môže zmanipulovať vedome i nevedome...svedomie teda hovorí, dosvedčuje a i !súdi - všíma si ho aj Boh, a na základe neho a činov podľa svedomia bude súdiť...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (44): ...úloha svedomia, kompatibilita viery a dobrého svedomia: ...svedomie je v základe stejné u každého - dávnych ľudí, dnes, pohana, ateistu, žida, kresťana, muslima, hinduistu budhistu...
...iste, svedomie je čiastočne formulované kultúrou, tradíciou, zvykmi, ale v rozhodujúcich mravných aspektoch podľa Desatora a Gal 5, 22, 23 je u každého v základe stejné - na to pozerá Boh - ako rešpektujeme svedomie podložené citom srdca (svedomie je aj v srdci, cit srdca ho ovplyvňuje) - a to máme všetci od počiatku spoločné všetci…
svedomie (podložené cítením srdca) nezávisí od prostredia, prostredie ho len minimálne modifikuje (de facto v nepodstatných veciach života, morálky), ale nie v rozhodujúcich aspektoch morálky (napr. Desatora, či Gal 5, 22, 23).…
...svedomie v dospelosti (už v stálom rozume) je zafixované, nemení sa, ono je stále stejné, preto ap. Pavel v Rim 2, 14, 15 hovorí o stálom/nemeniteľnom svedomí...- len človek s dobrým svedomím (svedomie môže byť aj zlé, zmanipulované) nedbá na okolnosti, verejnú mienku, tlaky zvnútra i zvonka, a pod., - dobré svedomie nemanipuluje, je vždy v Božej pravde - a keď niečo proti svedomiu urobí, je z toho znepokojený, frustrovaný, má výčitky, - vždy! (a je jedno, či je veriaci, neveriaci, pohan, vzdelaný, nevzdelaný, a pod.)...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (43): ...mravný zákon a jeho mravnú záväznosť podľa W.K. Heisenberga (nositeľ Nobelovej ceny, 1932, kvantová mechanika): "zákony a pravidlá morálky ľudia kodifikovali v paragrafoch, nariadeniach, lebo spoznali, že len skrze ne a ich prísnym dodržiavaním sa vytvorí osobný, rodinný a spoločenský pokoj, eliminuje sa zo života zlo - dávame si otázku, kde má mravný zákon svoj principiálny základ a dôvod, že neodporuje slobode, že ho potvrdzuje rozum, svedomie, srdce, ale vôľa neprotestuje - mravný zákon a jeho mravnú záväznosť nie je možné ignorovať, ale musí sa povinne plniť, - dospel som k presvedčeniu, že mravný zákon je z Boha!, lebo nikto ho nemohol vymyslieť, keďže je zafixovaný vo svedomí a v srdci každého človeka” - a tak je u kráľov, prezidentov, vedcov, bežného človeka, bez ohľadu na vieru, národ, rasu, vzdelanie...mravný zákon sa považuje ako jeden z najhlavnejších nepriamych dôkazov Boha...
W.K. Heisenberg okrem iného aj povedal: "...výsledok ľudského rozhodnutia a konania v ľudskej dôstojnosti posudzujeme podľa mravného zákona - v Bohu: - byť dobrým človekom znamená dobre myslieť, dobre konať, žiť cnostným životom, mať rád blížneho, nenarušiť jeho česť, dávať a uznávať jeho dôstojnosť - je v známom mravnom vyjadrení prameniaceho zo svedomia a srdca - konaj dobro (máš ho stanovené a zafixované vo svedomí a srdci), vyhýbaj sa zlu! - svedomie a srdce odmieta zlo, protirečí sa mu, podporuje dobro!"...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (42):..okrem biblických argumentov v prospech Božej existencie existujú aj logické argumenty:
1. ontologický argument - dokazuje Božiu existenciu pomocou koncepcie Boha, od ktorého nemôže nikto a nič vyšší, a teda nemôže nebyť, a tak aj najvyššia mysliteľná bytosť musí existovať...
2. teleologický argument - keďže je slnečná sústava a Vesmír (neživý i život) je riadený nesmierne komplikovaným systémom prírodných a vesmírnych zákonov, a každá len minimálna zmena tohto systému by viedla k zrúteniu sa celého systému skrze zmenu II. termodynamického zákona (zmena entropie), a tak musí existovať aj jeho pôvodca tohto systému...
3. kozmologický argument - každý jav/udalosť musí mať svoju príčinu - náš svet a celý Vesmír, a všetko v ňom, je dôsledkom toho, že musí byť niekto/niečo, čo ho spôsobilo, že všetko vzniklo - v konečnom dôsledku musí teda existovať nejaká prvotná príčina, ktorá spôsobila, že následne vzniklo všetko ostatné - touto prvotnou príčinou v žido-kresťanskej koncepcii je Boh...
4. morálny argument (mravný zákon) - všetky kultúry v dejinách ľudstva mali určité mravné zákony - každý človek má zmysel pre rozoznávanie dobra a zla, má svedomie (a cíti to aj v "srdci"), a v konaní zla vie, že ho koná, a svedomie ho núti odkloniť sa o zla, a konať dobro - je otázka, odkiaľ pochádza tento zmysel/zákon pre rozlišovanie toho, čo je správne a nesprávne? - v žido-kresťanstve je to Boh...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (41): ...v sekulárnom a ateistickom svete sa hovorí: neverím v Boha, lebo nie je vedecky dokázaný, a veda odmieta diskusiu o tejto téme...ak Boh neexistuje, potom de facto nie sme zodpovední za svoje skutky, môžeme robiť, čo chceme bez nejakej mravnej zodpovednosti, ...ak Boh existuje, cítime a sme presvedčení, že sme mravne zodpovední za každý skutok k sebe a k inému...
...že Boh, resp. niečo/niekto "nad nami" exituje, berie aj prirodzený rozum, je to logicky prijateľné - lebo opačne logika nejako neberie tvrdenie, že všetko - že sme, že máme život, že máme akýsi program života, život (hlavne intelektuálny), Vesmír, je tu len ako fakt, bez nejakého dôvodu, sám od seba bez zmyslu a zámeru - ..avšak vidíme paradox - že čím viac existenciu Boha odmietame, tým viac sa tým zaoberáme - tým viac cítime, že niekto/niečo "nad nami" je, je pôvodcom života, riadi život a Vesmír v zákonoch, cítime to aj vo svedomí, cítime mravný zákon, intelekt je k tomu viac naladený - svedomie človeka je naladené na Boha viac ako proti Bohu...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (40): bolo už zdôraznené, že značnú výhodu v diskusiách o Bohu o viere v neho majú prírodovedci, - u tých, ktorí sa dopracovali k viere v Boha, prípadne ju nevylučujú, hrá nezastupiteľnú úlohu pojem a i existencia Boha, ku ktorého existencii podľa nich možno dospieť pozorovaním a úvahou - zdôrazňujú, že prírodné vedy (v staroveku a v stredoveku "filozofia") je pred našimi očami, vo Vesmíre, ale prírodu/Vesmír nemôže pochopiť ten, kto sa nenaučí rozumieť jazyku a písmenám, ktorými je napísaná...
...iní vedci, hoci konkrétnu vieru nevyznávajú, cítia, že vedecký obraz sveta je v čomsi neúplný, je len popisujúci to, čo sa vidí, zistí, popíše, ale biblické príbehy majú v sebe akúsi inú pravdivosť, ťažko vysvetliteľnú, sú ťažko čitateľné a chápateľné, maj niečo hlboko v sebe... Erwin Schrödinger (1887-1961) s obdivom vyslovuje o vedeckom obraze sveta, ktorý tvorí množstvo konkrétnych informácií v konzistentnom poriadku/řádu, - dodáva však, že tento obraz „je až desivo ticho o čomkoľvek, čo je nášmu srdcu naozaj blízke, na čom nám v skutočnosti záleží" - podľa neho nevieme, prečo je telesná bolesť a radosť, krása a protiklad krásy, čo je dobré a čo zlé, kto je Boh, a prečo je večnosť...Einstein, zmýšľajúci panteisticky v duchu Spinozovom, videl v poriadku/řádu prírody, ktorý objavuje prírodná veda, čosi božského...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (39):...ako často zdôrazňujeme, je nesporné, že viera má rozumové predpoklady - veriť neznamená vzdávať sa rozumu, naopak vrcholne používať rozum..rozumnosť náboženskej viery vyplýva nielen z autority Boha, toho, čo je potvrdené Kristom, ale aj z dokázateľnej veriteľnosti a prijateľnosti zjavených právd, ktoré síce rozum prevyšujú, ale rozumu neodporujú, a ďalej aj z dôstojnosti zjavených právd, podložených aj zázrakmi a proroctvami - to sú "praeambula fidei", to t.j. rozumové úvahy o veriteľnosti zjavených právd, ktoré môžu pripraviť vlastný úkon viery...
...viera je tak úkon rozumu, ktorý sa podriaďuje rozumu dokonalejšiemu, absolútnemu rozumu - ten úkon je už viac ako len snaha ľudského ducha vytvoriť si vlastný ucelený obraz sveta, ale tu ide o súlad ľudského ducha s obrazom, ktorý máme od Božieho Ducha, obrazu zjaveného v Božom slove...
..veriť v Boha znamená aj veriť Bohu - Boha nevidíme, nemáme metódy pre jeho vedecký dôkaz, viera je teda o dúfaní, nádeji, presvedčení, že to, čo máme zdelené v Božom Duchu vo viere, je v Božom slove, ako to vidíme zo slov ap. Pavla - viera je "základ toho, v čo dúfame, a presvedčenie o tom, čo (ešte) nevidíme." (Źid 11, 1).
Zid 11, 1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si jist tím, co nevidíme.

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (38):... vo viere sme presvedčení, že sme sa do tohto sveta dostali v moci Boha, v jeho milosti a láske, predpoznaní tak, aby sme tu na Zemi uskutočňovali to, po čom túžime, ale čo je i vo vôli Boha, - ale vo svojej ľudskosti, ľudskej prirodzenosti sme však nedokonalí, neplníme to, čo chce Boh, a ideme inými cestami - chýba nám plné pochopenie toho, čo od nás chce Boh, nemáme dostatočne jeho Ducha na dosiahnutie našich túžob tak, aby boli v súlade so zámermi a vôľou Boha - on nás vybavil niečím úžasným: je to ľudský duch, duša a telo, ktoré je chrámom Božieho Ducha, ktorý nás usmerňuje pre správnu životnú cestu - ak žijeme tak, že sa riadime Božím Duchom, nezídeme zo správnej cesty, a tak ani posledné výdobytky vedy, ako je napr. umelá inteligencia, nenahradí to, k čomu nás vedie Boží Duch - lebo len on nás vedie v pravde po Božích cestách lásky a spásy...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (37):...veriť znamená prijímať ako pravdu výpoveď alebo svedectvo o veci, ktorú sami nevidíme, alebo nepoznáme - ...väčšina našich poznatkov sa zakladá na viere - žiak verí učiteľovi, čitateľ verí spisovateľovi, laik verí odborníkovi - toto je viera ľudská - na základe autority toho, kto svedčí, vypovedá, učí - od nej sa líši viera v Boha tým, že to nie je súhlas so slovom ľudským, ale súhlas so slovom Božím - motívom náboženskej viery nie je autorita ľudská, ale je autorita Boha...
...a keďže Božie slovo je svedectvo Boha, ktorý sa nemôže mýliť, ktorý nemôže lhát, má viera o Bohu najvyšší stupeň istoty, a tak pravdy - svedectvo Božie je omnoho väčšie, ako svedectvo ľudské...
1 Jn 5,
9 Přijímáme-li svědectví lidí, oč větší je svědectví Boží; Boží svědectví je to, co pověděl o svém Synu.
10 Kdo věří v Syna Božího, má to svědectví v sobě. Kdo nevěří Bohu, dělá z něho lháře, protože nevěří svědectví, které Bůh vydal o svém Synu.
...Tomáš Akvinský definuje vieru ako "úkon rozumu prisvedčujúceho Božej pravde z nariadenia vôle pohnutej Bohom skrze milosť". - podľa toho viera je úkon rozumu, vôle a Božej milosti...