ty diskutuješ sám se sebou 
proč nediskutuješ? já za to mužu? ja so sebou nediskuji, to nie je diskusia, ja dávam témy...kto nechce diskutovať, tak nediskutuje, kto na to nemá, tak nediskutuje - diskutuje len ten, kto na to má...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha?
(45):...otázka svedomia a jeho rešpektu je u
človeka vrcholne dôležitá, pretože svedomie a jeho formovanie je
rozhodujúce pre mravné rozlišovanie myšlienok a činov - svedomie u ľudí
má rôzne formy skrze rôznu intenzitu a správnosť/nesprávnosť a postoje
vnímania myšlienok, plánov a činov...
...necitlivé svedomie ospravedlní všetko (i zločin),
precicitlivelé svedomie si príliš všíma myšlienky a činy
a hodnotí ich často nesprávne, prehnane, necitlivo k sebe, i k iným, k
vlastnej slobode - obmedzuje slobodu (i keď myšlienky a činy nie sú
hriešne, z nehriechu často robí hriech), - preto vždy treba si budovať
správne a patrične citlivé vedomie, budovať si ho také, ktoré reálne v
mravnosti hodnotí myšlienky, plány a činy, a nepreháňa ich....
...svedomie (pri zdravom rozume a úsudku), v správnom nastavení
srdca hovorí jasne, kto aký je, či má- a akú má vieru, či vôbec
má vieru, aké má srdce, aký má vzťah k blížnemu, či koná skutky
lásky, či je milosrdný, láskavý, tolerantný pre dobré veci, ktoré
neškodia, .....svedomie (v spolupráci s citlivosťou srdca) je indikátor
správneho myslenia, postojom, plánov, činov - takých, aby se líbili Bohu,
boli v súlade s vôľou Boha danou v prikázaní lásky...
...treba tak byť opatrný - svedomie si tak stále treba "kontrolovať" v
zdravom rozume, v správnom mravnom cítení a úsudku, lebo dobré svedomie je
dané od Boha ako dar, ale človek si ho môže zmanipulovať vedome i
nevedome...svedomie teda hovorí, dosvedčuje a i !súdi - všíma si ho aj Boh,
a na základe neho a činov podľa svedomia bude súdiť...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (44):
...úloha svedomia, kompatibilita viery a dobrého svedomia:
...svedomie je v základe stejné u každého - dávnych ľudí, dnes, pohana,
ateistu, žida, kresťana, muslima, hinduistu budhistu...
...iste, svedomie je čiastočne formulované kultúrou, tradíciou, zvykmi, ale
v rozhodujúcich mravných aspektoch podľa Desatora a Gal 5, 22, 23 je u
každého v základe stejné - na to pozerá Boh - ako rešpektujeme svedomie
podložené citom srdca (svedomie je aj v srdci, cit srdca ho ovplyvňuje) - a
to máme všetci od počiatku spoločné všetci…
svedomie (podložené cítením srdca) nezávisí od
prostredia, prostredie ho len minimálne modifikuje (de facto v
nepodstatných veciach života, morálky), ale nie v rozhodujúcich aspektoch
morálky (napr. Desatora, či Gal 5, 22, 23).…
...svedomie v dospelosti (už v stálom rozume) je zafixované, nemení sa, ono
je stále stejné, preto ap. Pavel v Rim 2, 14, 15 hovorí o
stálom/nemeniteľnom svedomí...- len človek s dobrým svedomím (svedomie
môže byť aj zlé, zmanipulované) nedbá na okolnosti, verejnú mienku, tlaky
zvnútra i zvonka, a pod., - dobré svedomie nemanipuluje, je vždy v Božej
pravde - a keď niečo proti svedomiu urobí, je z toho znepokojený,
frustrovaný, má výčitky, - vždy! (a je jedno, či je veriaci, neveriaci,
pohan, vzdelaný, nevzdelaný, a pod.)...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (43): ...mravný
zákon a jeho mravnú záväznosť podľa W.K. Heisenberga
(nositeľ Nobelovej ceny, 1932, kvantová mechanika): "zákony a
pravidlá morálky ľudia kodifikovali v paragrafoch, nariadeniach,
lebo spoznali, že len skrze ne a ich prísnym dodržiavaním sa vytvorí
osobný, rodinný a spoločenský pokoj, eliminuje sa zo života zlo - dávame
si otázku, kde má mravný zákon svoj principiálny základ a dôvod, že
neodporuje slobode, že ho potvrdzuje rozum, svedomie, srdce, ale vôľa
neprotestuje - mravný zákon a jeho mravnú záväznosť nie je možné
ignorovať, ale musí sa povinne plniť, - dospel som k presvedčeniu, že
mravný zákon je z Boha!, lebo nikto ho nemohol vymyslieť,
keďže je zafixovaný vo svedomí a v srdci každého človeka” - a tak je u
kráľov, prezidentov, vedcov, bežného človeka, bez ohľadu na vieru, národ,
rasu, vzdelanie...mravný zákon sa považuje ako jeden z najhlavnejších
nepriamych dôkazov Boha...
W.K. Heisenberg okrem iného aj povedal: "...výsledok ľudského rozhodnutia a
konania v ľudskej dôstojnosti posudzujeme podľa mravného zákona - v Bohu: -
byť dobrým človekom znamená dobre myslieť, dobre konať, žiť cnostným
životom, mať rád blížneho, nenarušiť jeho česť, dávať a uznávať
jeho dôstojnosť - je v známom mravnom vyjadrení prameniaceho zo svedomia a
srdca - konaj dobro (máš ho stanovené a zafixované vo svedomí a srdci),
vyhýbaj sa zlu! - svedomie a srdce odmieta zlo, protirečí sa mu, podporuje
dobro!"...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (42):..okrem
biblických argumentov v prospech Božej existencie existujú aj logické
argumenty:
1. ontologický argument - dokazuje Božiu existenciu pomocou
koncepcie Boha, od ktorého nemôže nikto a nič vyšší, a teda nemôže
nebyť, a tak aj najvyššia mysliteľná bytosť musí existovať...
2. teleologický argument - keďže je slnečná sústava a
Vesmír (neživý i život) je riadený nesmierne komplikovaným systémom
prírodných a vesmírnych zákonov, a každá len minimálna zmena tohto
systému by viedla k zrúteniu sa celého systému skrze zmenu II.
termodynamického zákona (zmena entropie), a tak musí existovať aj jeho
pôvodca tohto systému...
3. kozmologický argument - každý jav/udalosť musí mať
svoju príčinu - náš svet a celý Vesmír, a všetko v ňom, je dôsledkom
toho, že musí byť niekto/niečo, čo ho spôsobilo, že všetko vzniklo - v
konečnom dôsledku musí teda existovať nejaká prvotná príčina, ktorá
spôsobila, že následne vzniklo všetko ostatné - touto prvotnou príčinou v
žido-kresťanskej koncepcii je Boh...
4. morálny argument (mravný zákon) - všetky kultúry v
dejinách ľudstva mali určité mravné zákony - každý človek má zmysel
pre rozoznávanie dobra a zla, má svedomie (a cíti to aj v "srdci"), a v
konaní zla vie, že ho koná, a svedomie ho núti odkloniť sa o zla, a konať
dobro - je otázka, odkiaľ pochádza tento zmysel/zákon pre rozlišovanie
toho, čo je správne a nesprávne? - v žido-kresťanstve je to Boh...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (41): ...v
sekulárnom a ateistickom svete sa hovorí: neverím v Boha, lebo nie je vedecky
dokázaný, a veda odmieta diskusiu o tejto téme...ak Boh neexistuje, potom de
facto nie sme zodpovední za svoje skutky, môžeme robiť, čo chceme bez
nejakej mravnej zodpovednosti, ...ak Boh existuje, cítime a sme presvedčení,
že sme mravne zodpovední za každý skutok k sebe a k inému...
...že Boh, resp. niečo/niekto "nad nami" exituje, berie aj prirodzený
rozum, je to logicky prijateľné - lebo opačne logika nejako neberie
tvrdenie, že všetko - že sme, že máme život, že máme akýsi program
života, život (hlavne intelektuálny), Vesmír, je tu len ako fakt, bez
nejakého dôvodu, sám od seba bez zmyslu a zámeru - ..avšak vidíme paradox
- že čím viac existenciu Boha odmietame, tým viac sa tým zaoberáme - tým
viac cítime, že niekto/niečo "nad nami" je, je pôvodcom života, riadi
život a Vesmír v zákonoch, cítime to aj vo svedomí, cítime mravný zákon,
intelekt je k tomu viac naladený - svedomie človeka je naladené na Boha viac
ako proti Bohu...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (40): bolo už
zdôraznené, že značnú výhodu v diskusiách o Bohu o viere v neho majú
prírodovedci, - u tých, ktorí sa dopracovali k viere v Boha, prípadne ju
nevylučujú, hrá nezastupiteľnú úlohu pojem a i existencia Boha, ku
ktorého existencii podľa nich možno dospieť pozorovaním a úvahou
- zdôrazňujú, že prírodné vedy (v staroveku a v stredoveku "filozofia") je
pred našimi očami, vo Vesmíre, ale prírodu/Vesmír nemôže pochopiť ten,
kto sa nenaučí rozumieť jazyku a písmenám, ktorými je napísaná...
...iní vedci, hoci konkrétnu vieru nevyznávajú, cítia, že vedecký obraz
sveta je v čomsi neúplný, je len popisujúci to, čo sa vidí, zistí,
popíše, ale biblické príbehy majú v sebe akúsi inú pravdivosť, ťažko
vysvetliteľnú, sú ťažko čitateľné a chápateľné, maj niečo hlboko v
sebe... Erwin Schrödinger (1887-1961) s obdivom vyslovuje o vedeckom obraze
sveta, ktorý tvorí množstvo konkrétnych informácií v konzistentnom
poriadku/řádu, - dodáva však, že tento obraz „je až desivo ticho o
čomkoľvek, čo je nášmu srdcu naozaj blízke, na čom nám v skutočnosti
záleží" - podľa neho nevieme, prečo je telesná bolesť a radosť, krása a
protiklad krásy, čo je dobré a čo zlé, kto je Boh, a prečo je
večnosť...Einstein, zmýšľajúci panteisticky v duchu Spinozovom, videl v
poriadku/řádu prírody, ktorý objavuje prírodná veda, čosi
božského...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (39):...ako často
zdôrazňujeme, je nesporné, že viera má rozumové
predpoklady - veriť neznamená vzdávať sa rozumu, naopak vrcholne
používať rozum..rozumnosť náboženskej viery vyplýva nielen z autority
Boha, toho, čo je potvrdené Kristom, ale aj z dokázateľnej veriteľnosti a
prijateľnosti zjavených právd, ktoré síce rozum prevyšujú, ale rozumu
neodporujú, a ďalej aj z dôstojnosti zjavených právd, podložených aj
zázrakmi a proroctvami - to sú "praeambula fidei", to t.j.
rozumové úvahy o veriteľnosti zjavených právd, ktoré môžu pripraviť
vlastný úkon viery...
...viera je tak úkon rozumu, ktorý sa podriaďuje rozumu
dokonalejšiemu, absolútnemu rozumu - ten úkon je už viac ako len snaha
ľudského ducha vytvoriť si vlastný ucelený obraz sveta, ale tu ide o súlad
ľudského ducha s obrazom, ktorý máme od Božieho Ducha, obrazu zjaveného v
Božom slove...
..veriť v Boha znamená aj veriť Bohu - Boha nevidíme, nemáme metódy pre
jeho vedecký dôkaz, viera je teda o dúfaní, nádeji, presvedčení, že to,
čo máme zdelené v Božom Duchu vo viere, je v Božom slove, ako to vidíme zo
slov ap. Pavla - viera je "základ toho, v čo dúfame, a presvedčenie o tom,
čo (ešte) nevidíme." (Źid 11, 1).
Zid 11, 1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si
jist tím, co nevidíme.
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (38):... vo viere sme presvedčení, že sme sa do tohto sveta dostali v moci Boha, v jeho milosti a láske, predpoznaní tak, aby sme tu na Zemi uskutočňovali to, po čom túžime, ale čo je i vo vôli Boha, - ale vo svojej ľudskosti, ľudskej prirodzenosti sme však nedokonalí, neplníme to, čo chce Boh, a ideme inými cestami - chýba nám plné pochopenie toho, čo od nás chce Boh, nemáme dostatočne jeho Ducha na dosiahnutie našich túžob tak, aby boli v súlade so zámermi a vôľou Boha - on nás vybavil niečím úžasným: je to ľudský duch, duša a telo, ktoré je chrámom Božieho Ducha, ktorý nás usmerňuje pre správnu životnú cestu - ak žijeme tak, že sa riadime Božím Duchom, nezídeme zo správnej cesty, a tak ani posledné výdobytky vedy, ako je napr. umelá inteligencia, nenahradí to, k čomu nás vedie Boží Duch - lebo len on nás vedie v pravde po Božích cestách lásky a spásy...
Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (37):...veriť
znamená prijímať ako pravdu výpoveď alebo svedectvo o veci, ktorú sami
nevidíme, alebo nepoznáme - ...väčšina našich poznatkov sa zakladá na
viere - žiak verí učiteľovi, čitateľ verí spisovateľovi, laik verí
odborníkovi - toto je viera ľudská - na základe autority toho, kto svedčí,
vypovedá, učí - od nej sa líši viera v Boha tým, že to nie je súhlas so
slovom ľudským, ale súhlas so slovom Božím - motívom náboženskej
viery nie je autorita ľudská, ale je autorita
Boha...
...a keďže Božie slovo je svedectvo Boha, ktorý sa nemôže mýliť, ktorý
nemôže lhát, má viera o Bohu najvyšší stupeň istoty, a tak pravdy -
svedectvo Božie je omnoho väčšie, ako svedectvo ľudské...
1 Jn 5,
9 Přijímáme-li svědectví lidí, oč větší je svědectví Boží; Boží
svědectví je to, co pověděl o svém Synu.
10 Kdo věří v Syna Božího, má to svědectví v sobě. Kdo nevěří Bohu,
dělá z něho lháře, protože nevěří svědectví, které Bůh vydal o
svém Synu.
...Tomáš Akvinský definuje vieru ako "úkon rozumu prisvedčujúceho Božej
pravde z nariadenia vôle pohnutej Bohom skrze milosť". - podľa toho
viera je úkon rozumu, vôle a Božej milosti...