treba rozlišovať náboženstvá - tie, ktoré nemajú Krista vs tie,ktoré
ho majú...z histórie SZ vieme, že judaizmus stavia (a potvrdzuje to aj ap.
Pavel) na akejsi "Božej vyvolenosti Izraela", ako potomstvo pravej viery
Abraháma, vyvolený to národ pre Boha, čakajúci akéhosi svojho "spasiteľa"
(zrejme takého, ktorý zabezpečí vládu Izraela) , ktorého (a už to aj vie)
už nedostane, - lebo Spasiteľ už prišiel, a je to iný Spasiteľ, akého
očakávali a očakávajú..
...ap. Pavel však dostal túto znalosť od Krista, a vedel, že "chrámová
opona sa roztrhne", a roztrhla sa Kristovou obetou, a tak nastala nové doba,
doba lásky v Kristovi, kde končí (má končiť) všetka nenávisť a národy
majú žiť vo vzájomnej úcte a v láske, majú byť vzájomne uznané (skrze
evanjelium a i svetské medzinárodné inštitúcie) ich práva,
...láska i medzi národmi má byť podložená spravodlivosťou - je to hlavný
motív Kristovho učenia o vzťahoch medzi ľuďmi a národmi...ale Izrael to
nechce, požaduje neustále svoju vyvolenosť, akési nadpráva Izraela, a chce
ju za každú cenu dosiahnuť a naplniť i bojmi, - sám rozhoduje, čo chce, a
nezaujíma ho nič iné, zvlášť, aby to, čo chce, čo dosiahol, nebolo
ohrozené - a tak sa aj správa - vidíme to aj dnes (Palestína, Libanon),
...túto vlastnosť Izraela poznal už Pavel a zaplakal na touto vierou,
myslením a správaním Izraela, ale aj vedel, že to raz skončí, a Izrael
pôjde cestou Krista - ale nikto dnes nevie, čo sa stane, kedy- a ako sa to
stane...
..v podobnom štýle viedol a vedie války aj islam, tiež v akejsi
"vyvolenosti" svojho pravého náboženstva, svojej kultúry islamu - potomkov
Izmaela, odpadlíkov od Abrahámovej viery (potomkov Abraháma/Jakuba-Izraela) ,
...a tak boj Izraela a potomkov Izmaela zrejme bude asi naveky, kým sa niečo
nestane...
..takže pri týchto válkach (často podložených náboženstvom,
skrývajúcim sa za kultúru), treba rozlišovať - kresťanstvo ako také
nevedie žiadne války, války však vedú i "kresťania" - teda tí, ktorí sa
falošne považovali a považujú za kresťanov, ktorí však nerešpektuj
evanjelium - opakujem, kresťanstvo vo svojej vierouke a morálke razantne
odmieta války...
Otázkou však ostáva, na ktoré územia majú národy (so svojimi
náboženstvami/kultúrou) práva, keď sa v dejinách hranice menili podľa
sily tých, ktorí ich obsadzovali...dnes je ťažké povedať, že tan a ten
má svoje práva, a ten druhý ich nemá...proste never ending story
válek...